Vitamínová bomba menom kyslá kapusta

Milovníci kvasenej kapusty si jesenné a zimné obdobie bez tejto pochúťky ani len nevedia predstaviť. Kapusta má totiž vo svojej kyslej podobe všestranné využitie – od prílohy k mäsu, cez ingredienciu do segedínskeho guláša až po kapustové koláče. Navyše je táto zelenina mimoriadne zdravá a obsahuje množstvo látok blahodarných pre naše telo a imunitu. Ak chcete z priaznivých účinkov kyslej kapusty vyťažiť čo najviac, nespoliehajte sa na tú z obchodu. Prinášame vám zopár rád, ako si do suda natlačiť vlastné priehrštie vitamínov s nezameniteľnou chuťou.

Prečo je kyslá kapusta taká zdravá ?

Kvasená kapusta je v surovom stave predovšetkým vysokohodnotným zdrojom vitamínu C. Okrem neho sa však v takto pripravenej lahôdke nachádza vitamín E, K a viaceré zo skupiny B. Prítomné sú ďalej minerály a stopové prvky ako fluór, horčík, draslík, železo, či fosfor. Kyslá kapusta tiež blahodarne pôsobí na trávenie a črevnú mikroflóru, pretože sú v nej obsiahnuté laktobacily. Nenadarmo sa hovorí, že kvasená kapusta je jedným z najlepších slovenských antioxidantov.

Aké účinky ma na naše zdravie ?

Už naši starí otcovia nedali na kvasenú kapustu dopustiť, pretože im v časoch tuhých mrazov posilňovala imunitu a obranyschopnosť. Nezastupiteľnú úlohu má tiež pri prečisťovaní tela a zbavovaní sa odpadových látok. Vďaka vláknine a schopnosti „požierať tuky“ sa ďalej osvedčila ako ingrediencia výborná na chudnutie spolu s detoxikáciou. Viaceré vedecké výskumy pritom naznačujú, že kvasená kapusta môže napomáhať aj pri likvidácii kancerogénnych buniek. Kyslá kapusta spolu so šťavou pôsobí ako prevencia mnohých závažných chorôb, no osvedčila sa aj ako prvá pomoc po ťažkom žúre. Ak si neviete dať rady s „opicou“, skúste vypiť aspoň 2 dcl kapustovej vody.

Príprava domacej kapusty

Každá domácnosť, ktorá si na prípravu kvasenej kapusty potrpí rok čo rok, má svoj overený recept. Ten sa líši dokonca aj toho, v akom regióne bývate. My vám ponúkame jeden z nich:

  1. Jednotlivé hlávky kapusty dôkladne očistíme od vrchných listov a orežeme hlúby.
  2. Kapustu postrúhame na prúžky široké 2 – 3 mm. Ak máme kapusty menej, môžeme použiť aj klasické strúhadlo na zeleninu, no v mnohých rodinách sa dedia takzvané „nože“ alebo rezačky vyrobené z dreva.
  3. Umytú vaňu vyložíme čistými plachtami, vrstvíme do nej porezanú kapustu, ktorú vždy dobre nasolíme – na 50 kíl kapusty nám vystačí jeden kilogram soli.
  4. Kapustu necháme dobre odležať (aj 3 hodiny), aby nám pustila šťavu.
  5. Ak sa do prípravy kyslej kapusty zapája celé rodina, úlohy sa môžu rozdeliť. Pri vyberaní kapusty z vane treba každú jednu hrsť dobre vyžmýkať. Niekoľko takýchto hrstí vložiť do misky a posunúť ďalšiemu členovi, ktorý kapustu natlačí do kameninovej nádoby. Najjednoduchšie to ide vlastnou váhou – stačí si dôkladne umyť nohu, dať na ňu čisté igelitové vrecko a každú vrstvu poriadne udupať.
  6. Jednotlivé vrstvy môžeme ochutiť celou rascou, celým čiernym korením, novým korením alebo rozštvrtenými jablkami.
  7. Nakoniec kapustu poriadne zaťažíme drevenými doskami a umytým kameňom.
  8. Aby mliečne kvasenie prebehlo správne, treba zamedziť prístup vzduchu. Keď nádobu prikryjeme vekom, do žliabku nalejeme vodu.

Čo robiť aby kapusta nezmäkla ?

Aby si kapusta zachovala lahodnú chuť, mala by zostať chrumkavá. Občas sa ale nevydarí, zmäkne a je súca tak akurát na vyhodenie. Vyhnúť sa tomuto môžete aj vďaka radám priamo od vás, našich čitateľov. Kapusta zmäkne aj po presolení pri príprave, či zlom skladovaní v teple. So soľou by som to nepreháňal,“ podelil sa o svoj názor Ivo. Jarmila zasa upozorňuje na dôležitosť hygieny: „Kapusta sa aj umýva, to znamená, že sa vymení vyvarená handrička, umyjú kamene, dosky, okraje súdka. Prípadne sa doleje slaná voda.“ A ako je to s použitím niektorých prísad? „Niektorí dávajú do kapusty aj cibuľu. Avšak pozor, ak jej je veľa, tak kapusta po čase zmäkne a začne hniť,“