Popolcová streda
Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním sa ukončuje týmto dňom. Začína sa 40-dňové pôstne obdobie.
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia. Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu – sypanie popola na hlavu ako priznanie svojej viny a ľútosti nad ňou. Popol sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka.
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia. Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu – sypanie popola na hlavu ako priznanie svojej viny a ľútosti nad ňou. Popol sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka.
Popolcová streda každoročne pripadá na iný termín, pretože sa odvodzuje od Veľkej noci, ktorá sa slávi vždy v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Ak od Veľkej noci odrátame štyridsať dní plus nedele, dostaneme presný dátum Popolcovej stredy. Tento princíp platí nielen v rímskokatolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.